Digitálna suverenita: Môže si Európa reálne dovoliť závislosť od globálneho cloudu?
Európa je digitálne silná, no infraštruktúrne závislá. Práve tu vstupuje do hry pojem digitálna suverenita.
Väčšina dát európskych firiem, štátnych inštitúcií aj startupov totiž dnes beží na infraštruktúre niekoľkých globálnych hráčov – najmä Amazon Web Services, Microsoft Azure a Google Cloud. Na Slovensku dominuje najmä AWS.
S nástupom umelej inteligencie, rastúcim geopolitickým napätím a prísnejšími bezpečnostnými reguláciami sa však čoraz častejšie objavuje otázka: môžeme si takúto závislosť dlhodobo dovoliť? A je v poriadku, že dáta európskych používateľov sú – napriek legislatívnym rámcom – v konečnom dôsledku pod kontrolou mimo EÚ?
Digitálna suverenita
Digitálna suverenita nie je len o tom, či príslušný server sa fyzicky nachádza na území Európskej únie.
Skutočná suverenita znamená:
- právnu kontrolu nad dátami,
- prevádzku pod európskou jurisdikciou,
- ochranu pred extraterritoriálnymi zákonmi,
- kontrolu nad šifrovacími kľúčmi,
- transparentné štandardy.
Rozdiel medzi ochranou dát a suverenitou je zásadný. Dátové centrum síce môže byť v Nemecku alebo Francúzsku, no ak ho prevádzkuje zahraničná firma podliehajúca zahraničnej legislatíve, úplná kontrola nad našimi dátami nie je garantovaná. Pre verejný sektor, obranu, zdravotníctvo či kritickú infraštruktúru je to čoraz citlivejšia téma.
Cloud ako strategická infraštruktúra
Cloud už dávno nie je len úložisko dát. Dnes je platformou pre AI modely, bankové systémy, eGovernment, zdravotnícke databázy, priemyselných automatizáciách, obranných systémov a pod.
Ak je táto infraštruktúra mimo priamej európskej kontroly, vzniká nielen technologická, ale aj politická závislosť. Digitálna suverenita sa takto postupne presúva z teoretickej debaty do roviny strategickej bezpečnosti.
Investície rastú, tempo je vysoké
Analytici odhadujú, že investície do suverénneho cloudového IaaS (infraštruktúra ako služba) v Európe môžu do roku 2027 narásť až na viac ako trojnásobok súčasného objemu. Verejný sektor je pritom jedným z hlavných ťahúňov tohto trendu.
Okrem dátových centier sa investuje do cloudových štandardov, bezpečnosti a lokálnych prevádzkových modelov.
Téma sa čoraz viac prepája aj s reguláciami, ako sú NIS2 či AI Act, ktoré kladú vyššie nároky na bezpečnosť a kontrolu dát.
Gaia-X: Európsky pokus o federovaný cloud
Jednou z najvýraznejších iniciatív je projekt Gaia-X. Nejde o klasického poskytovateľa cloudu, ale o rámec, ktorý má vytvoriť federovaný ekosystém interoperabilných a dôveryhodných služieb.
Cieľ je ambiciózny: zabezpečiť, aby si používatelia zachovali kontrolu nad dátami a mali jasne definované pravidlá ich správy. Gaia-X má nastaviť štandardy kompatibilné s európskou legislatívou aj hodnotami.
Otázkou však zostáva, či dokáže vytvoriť reálnu alternatívu voči globálnym hyperscalerom (silným IT fimám).
Reakcia technologických gigantov
Globálni hráči si uvedomujú rastúci tlak na suverenitu. Microsoft Corporation aj Amazon preto predstavili modely označované ako „sovereign cloud“.
Ide o špeciálne konfigurácie určené pre vlády a citlivé odvetvia, často realizované v spolupráci s lokálnymi partnermi.
V praxi ide o kompromis: infraštruktúra zostáva globálna, no prevádzkové modely sa prispôsobujú lokálnym požiadavkám. Kritici tvrdia, že ide skôr o úpravu balenia než o skutočnú technologickú nezávislosť.
Realita: Európa nemá vlastného silného IT hráča
Jednou z najväčších výziev je fakt, že Európa nemá technologického hráča porovnateľného s AWS, Microsoft či Google. Európa na to nemá kapitálovú silu, globálny ekosystém, vlastnú výroba špičkových čipov alebo dominantné AI modely.
Digitálna suverenita preto pre Európu pravdepodobne nebude znamenať úplnú autonómiu, ale skôr strategickú diverzifikáciu a posilnenie odolnosti.
Bez cloudu nebude ani európska AI
Rozmach umelej inteligencie situáciu ešte viac vyostruje. Tréning veľkých jazykových modelov si vyžaduje obrovský výpočtový výkon, dátové kapacity a energetické zdroje.
Ak chce Európa vyvíjať vlastné AI riešenia a mať kontrolu nad ich fungovaním, potrebuje aj vlastnú výpočtovú infraštruktúru. Digitálna suverenita tak prestáva byť len cloudovou otázkou. Dotýka sa energetiky, polovodičového priemyslu aj priemyselnej politiky.
Čo to znamená pre Slovensko?
Pre menšie krajiny, ako je Slovensko, je digitálna suverenita obzvlášť citlivá téma. U nás sa týka štátnych IT projektov, zdravotníckych dát, bankového sektora, obranného priemyslu, správy verejných registrov.
Otázkou teda nie je, či budeme používať globálny cloud. Skôr ide o to, aké podmienky si dokážeme vyjednať a ako budeme kombinovať globálne technológie s lokálnou kontrolou.
Izolácia alebo rovnováha?
Digitálna suverenita teda pravdepodobne nebude znamenať úplné oddelenie Európy od globálneho technologického trhu. Moderné technológie sú príliš prepojené a vývoj je globálny. Reálnejší scenár je hybridný model:
- spolupráca s globálnymi hráčmi,
- posilnenie európskych kapacít,
- prísnejšie bezpečnostné štandardy,
- diverzifikácia rizika.
Otázka znie, či si dnes Európa vôbec môže dovoliť investovať miliardy do digitálnej suverenity.
Zdroj: TechRadar, vlastné
Podobné články
IT sektor stráca dych. Ponuky klesli o viac než polovicu, najviac trpia juniori
Bytový dom, ktorý „žmýka“ energiu z odpadu: Úspora až 96 % oproti pôvodnej spotrebe
Panasonic má super výkonné projektory a ukázal aj LED stenu. Pozrite si to vo videu
Apple kúpil AI, ktorá nepotrebuje počúvať. Číta tvár